Málokto túži po večnosti, zato väčšina z nás túži po plnohodnotnom, zmysluplnom a plodnom živote na tejto zemi. Ako možno túžiť po večnosti?  O večnosti vieme toho tak málo, a tých niekoľko nejasných a obmedzených predstáv, v nás nevyvoláva túžbu po ich naplnení.

Na to, aby sme mohli po niečom túžiť, musíme to najprv poznať. Existuje veľké množstvo zrozumiteľných dôvodov, prečo sa môžeme tešiť na večnosť. Keď si nájdeme čas, aby sme nad týmito dôvodmi dostatočne dlho premýšľali a predstavovali si ich dosah, môžeme prežiť chvíle nesmiernej radosti a nádeje. V tejto veľkej radosti sa myšlienka na smrť úplne rozplynie. Pochopíme, čo je to tešiť sa na večný život a čo je to túžiť po nebi.

Túžiť po večnosti znamená …

túžiť po živote, v ktorom už nie je utrpenie a bolesť, ale láska, radosť, spravodlivosť a pokoj.

Vlastne, celý pozemský život túžime po takomto živote. Paradoxom je, že v plnosti ho na tejto zemi dosiahnúť nedokážeme.

Úvahy o večnom živote a o posledných veciach, by nemali byť vyhradené len pre starých, chorých a umierajúcich. O nebi môžeme premýšľať a tešiť sa naň celý život – ako v mladosti v plnom rozkvete síl, tak aj v strednom veku na vrchole nášho aktívneho života. Pretože premýšľanie o nebi /na rozdiel od premýšľania o smrti/ vždy prináša radosť, novú energiu a chuť žiť, dokonca je útechou v akýchkoľvek životných skúškach. Ako povedal pápež František: Je nádherné myslieť na nebo.

Potrebujeme nádeje – väčšie či menšie – ktoré nás zo dňa na deň udržiavajú na ceste. No bez veľkej nádeje, ktorá musí presahovať všetko ostatné, aj tak nestačia. Touto veľkou nádejou môže byť iba Boh, ktorý objíma vesmír a ktorý nám môže ponúknuť a darovať to, čo sami nemôžeme dosiahnúť. ³