Predčasná smrť mladého alebo náhle úmrtie dobrého človeka, nás vždy privádza do rozpakov a vyvoláva otázky bez odpovedí. Prečo? Prečo sa to stalo práve jemu? Prečo zlí ľudia žijú dlho a dobrí umierajú tak skoro? Kde je Božia spravodlivosť?

Vtedy sa ponúka len jedna odpoveď – buď boli už zrelí pre večnosť, alebo – a to častejšie – Boh ich chcel ochrániť pred niečim ďaleko horším, čo ich mohlo ešte v časnom živote postretnúť.

Náš svet je nebezpečné miesto. Napriek všetkému krásnemu, čo tu zažívame, sa nevyhneme utrpeniu a bolesti. Kedykoľvek môže prísť nevyliečiteľná choroba, úraz s doživotnými následkami, násilie zo strany druhého človeka i celej spoločnosti, či politického režimu, týranie, zlé vzťahy,rozvod a rozpad rodiny, drogová či alkoholická závislosť, finančný krach, človek môže ostať bezdovomcom, skončiť vo väzení, môže ťažko psychicky ochorieť. Výpočet všetkých druhov utrpenia, ktoré na nás môžu doľahnúť, nemá konca.

Áno, utrpenie a bolesť sa môžu stať aj príležitosťou k očisťovaniu, dozrievaniu a duchovnému rastu. Avšak nie každý dokáže utrpenie spracovať pre svoje dobro, nie každý v životnej skúške obstojí.

Avšak to najhoršie čo môže človeka postretnúť, je strata duše – zatratenie. Niet väčšej tragédie, ako keď sa dobrý človek pokazí a dá sa na zlé cesty. Hrozí mu, že zlo ho opantá a chytí do svojich osídel, z ktorých sa už nemusí vymaniť. Zloba, nenávisť, závisť, zákernosť, upadnutie na morálne dno. To všetko môže človeka obrať o dušu a o večný život.

Na tejto zemi ešte stále prebieha boj dobra a zla. Je to neviditeľný duchovný boj –  doslova ide o večný život alebo večnú smrť.

Dobrotivý Boh je všemohúci, ale nemôže nás donútiť, aby sme Ho prijali a rozhodli sa pre lásku a dobro. On rešpektuje slobodnú vôľu človeka.

Avšak…, ktorý otec či matka by netúžil po večnom šťastí svojich detí? Boh ako náš Stvoriteľ i Otec, túži po našom šťastí a chce, aby sme boli pri ňom v bezpečí. Ak vidí, že jeho dieťaťu hrozí životná skúška, ktorú by nezvládlo alebo také úklady zla, v ktorých by neobstálo, radšej si ho zoberie k sebe do večnosti, akoby mal dopustiť jeho večné zatratenie. Nie je to prejav veľkej lásky a milosrdenstva Boha?

Teším sa, že Boh ma prenesie, že ma zoberie do bezpečia, kde ma už nikdy nič neohrozí – a to naveky. Teším sa, že sa konečne skončia všetky moje trápenia a problémy, všetky moje neistoty a strachy, všetky ohrozenia a nedostatky. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa teším na nebo.

Pretože sa ľúbil Bohu, stal sa jeho miláčikom, pretože žil medzi hriešnikmi, bol prenesený.  Bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, alebo klam aby jeho dušu nezviedol. Ľúbila sa jeho duša Bohu, preto sa ponáhľal sprostred hriechu preč.
Ľudia to videli, lenže nechápali, ani si to k srdcu nepripúšťali,  že on svojich vyvolených obdarúva milosťou a milosrdenstvom a že navštevuje svojich nábožných. Vidia síce koniec múdreho, a predsa nechápu, čo s ním Boh zamýšľal, ani prečo ho Pán do bezpečia postavil. /Kniha Múdr 4,10-17/

Duše spravodlivých sú však v Božích rukách, muka sa ich nedotkne. Nemúdri sa nazdávali, že je po nich; za nešťastie posudzoval sa ich odchod, za skazu ich poberanie od nás. –
Oni sú však na pokoji…/Kniha Múdrostí 3,1-6/

Spravodliví žijú naveky. V Pánovi je ich odmena a starosť o nich má Najvyšší. Preto prijmú skvostné kráľovstvo, z Pánovej ruky krásnu korunu, lebo svojou pravicou ich bude kryť, svojím ramenom ich bude chrániť./ Kniha Múdr. 5,15-16/