Domov je miesto, kde sa cítime najlepšie. Každý z nás pozná ten pocit, keď sa vráti domov po dlhom výlete alebo niekoľkodňovej ceste. Je to pocit úľavy, istoty a bezpečia. Miesto, ktoré nenahradí nič. Zároveň je to miesto kam patríme.
Pre nás je život po smrti veľkou neznámou, cudzím miestom. Nedokážame si predstaviť, že by sme mali naveky opustiť náš pozemský domov, tento život a vôbec svet, na ktorý sme si zvykli, v ktorom sme prežili veľa pekného a ktorý máme tak radi.
Colton Burpo, ktorý v kóme navštívil nebo, o tejto svojej skúsenosti povedal: Je to ako prísť po dlhom výlete domov, vrátiť sa na miesto kam patríte.4
Colton nám na základe svojej osobnej skúsenosti dokazuje, že hoci je nám tu – v našom domove – dobre, je to len zdanie, a skutočný domov, kde budeme prežívať, že práve tam patríme, nás ešte len čaká. Že časný život na tejto zemi je len časovo ohraničený výlet, z ktorého sa vraciame domov – do neba.
Nebo je miesto, ktoré bolo stvorené pre nás, a keď tam dôjdeme, pochopíme, že je to náš pravý domov, do ktorého sme od večnosti patrili. A že život na tejto zemi bol len určitým druhom vyhnanstva – vyhnanstva z raja.
Ľudstvo bolo pre svoj hriech vyhnané z raja – z plného a nesmrteľného života. A do tohto raja sa raz opäť vráti. Raj bol život človeka v plnom spoločenstve s Bohom a ostatnými ľuďmi, bez akéhokoľvek zla a hriechu. To bol skutočný domov človeka. Človek nesie v sebe stále hlboké vedomie túžby a nostalgie po raji – čiže po plnosti života, po návrate k „ stromu života“. A snaží sa túto prázdnotu v duši nahradiť lákadlami tohto sveta.
V podstate chceme jedinú vec – „blažený život“, život, ktorý je jednoducho život, jednoducho „šťastie“. A o nič iné napokon ani neprosíme v modlitbe. Nekráčame k ničomu inému a ide nám práve o toto. Keď sa prizrieme lepšie, v skutočnosti nevieme, po čom vlastne túžime, čo by sme naozaj chceli. Vôbec túto skutočnosť nepoznáme a ani v okamihoch, keď si myslíme, že sa jej dotýkame, skutočne ju nedosahujeme. Napriek tomu v našej nevedomosti vieme, že táto skutočnosť musí existovať.
Nepoznáme tento „pravý život“ , no napriek tomu vieme, že musí existovať niečo, čo nepoznáme, a predsa sme k tomu priťahovaní. Sv.Augustín 3
Život je loďou, ale nie je našim domovom… Aká blahodarná je myšlienka na to, že sme na ceste k večnému brehu. Je omyl nazývať život niečo, čo sa musí skončiť. Život bude krátky, večnosť je bez konca… Sv.Terézia z Avily